Sektor č.1 - Metropola

Lucker 1. Počet príspevkov : 25 Join date : 04.04.2013

Ani neviem poriadne ako ale rozdelili sme sa a ostali sme ako predtým. Možno to bolo zvláštne ale my sme akosi vždy ostali teraz v tejto štvorici. Ako sme takto kráčali touto ulicou mal som v rukách Pálku od Ellie ktorú som v prípade potreby mal v pláne použiť a vyzeralo to tak že aj to bude nutné. Ja som zombie nerozrišoval že či sú silnejší či nie aspoň teraz nie. Hoc som videl tamto dievča predtým a bolo nemŕtve a rozprávalo to čo tu bolo naokolo nič také nedokázalo. Len akosi ich bolo viac než bolo zdravé. Kto vie k tomu koľko mala nábojou Ellie a vôbec či bude dobré strieľať.

Predmet: Re: Sektor č.1 - Metropola Pi apríl 12, 2013 12:02 am

//Vopred sa ospravedlňujem za svoju zníženú aktivitu, hľadá sa dostatočná náhrada za mňa, rodinné problémy, snažím sa čo najskôr odpísať ale keďže tejto misie sa zúčastnilo takmer 11 hráčov, a doteraz všetci nepostli, není to moja vina..^^//

Tým číslo jeden..
Naďalej sa nieslo vašou ulicou strašné ticho, ako ticho pred obrovskou búrkou. To „ticho“ sa ale prehlbovalo čím ďalej tým viac, až ste sa dostali do zóny, kedy ste sa nemohli spojiť s druhým tímom ani za pomoci vašich vysielačiek. Všetok signál už dávno vypadol, a mŕtvolné ticho a zápach nesúci v sebe aj podtón motorového oleja, čoraz viac silnel a silnel, než sa vám po menšej prechádzke podarilo naraziť na niečo podľa všetkého možno aj živé. Malé dievčatko si čupelo uprostred ulice a hralo sa s bábikou, okolo zúbožených mŕtvych tiel ľudí. Oblečená do krvavo červených farieb z dlhými čiernymi vlasmi, si pospevovala ticho smutnú pesničku..

Tým číslo dva..
Doliehajúci zvuk predátorov ktorý sa až príliš nebezpečne približovali vaším smerom na malý okamih utíchol a aj na vašej strane nastalo mŕtvolne ticho, pričom jediný zvuk bolo vzdialené chrapčanie pochodujúcich nemŕtvych. Tých však bolo čoraz a čoraz menej, zdalo sa že ich zaujalo niečo úplne iné a vás si prestali všímať. Laxus ale pochopil že tým číslo dva, ktorý na malý okamih dokázal zahliadnuť sa začal od nich vzďaľovať. Sám však nemal veľa síl aby sa za nimi ešte pustil, pretože za sebou zanechávali takmer nepoznateľné stopy a keďže sa snažili byť ticho, musel sa spoľahnúť len na šťastie ak ich chcel vystopovať.

Preživší..
Vaším smerom sa otvorila obrovská ulica, ktorá ale nanešťastie bola natrepaná obrovským množstvom nemŕtvych. Avšak len pomaly sa pohybujúcich, ojedinele aj plaziacich sa smoliarov, možno dvaja trochu viac inteligentných zombiov ktorý sa nesprávali ako nevycvičená zver, a po krátkych zastávkach sa ale všetko zmenilo keď na vás uprel zrak každý nemŕtvy. Bolo to príliš strašné, lebo sa nehýbali, len sa pozerali na vás a zastali. V tom sa ozvalo vzduchom písknutie, z neďalekého domu. Vyzeral ošarpane a mŕtvo, predsa ale ten hvizd bolo počuť celou ulicou, lebo na okamih upútal aj pozornosť nemŕtvych, tí však naďalej hľadeli na skupinku preživších ako na ľahkú korisť.

Predmet: Re: Sektor č.1 - Metropola Pi apríl 12, 2013 3:50 am

Hneď ako som v diaľke spozoroval nejaké malé dievča, spozornel som. Natiahol som šíp v luku na maximum, zamieril som na to dievča už z väčšej diaľky. Moje myslenie mi hovorilo, aby som ju odpravil hneď teraz. Okolo nej bolo zopár mŕtvych. Pomaly sme sa so skupinou približovali k tomu dievčaťu a ja som sa len opýtal "Tak čo teraz?" Bol som celkom pokojný. Zatiaľ som však nič nerobil. Bolo to ako z nejakého hororu, ako by ju démon posadol, aspoň tak vypadala. Nemal som z toho dobrý pocit.

Engineer 2. Počet príspevkov : 13 Join date : 30.03.2013

Díval jsem se tak do dálky ze střechy dílny když jsem někoho zahlédl v dálce. Mohl by to snad být někdo živý? Co by ale dělal někdo na tomhle místě? Sotva jsem tu tři roky přežil já, pochybuji, že by tu pobíhal někdo jiný, ale za pokus nic nedám. Když jsem porazil tu hordu zombíků a ty dva silnější tak už mě nic nepřekvapí. Šel jsem do dílny kde jsem si dal do kabátu pár zbraní, ale i kdybych někoho našel tak bych ho přivedl nejdřív sem do bezpečí. Nešel bych nikam jinam bez svých věcí a motorky. Otevřel jsem dveře od dílny a vyšel ven a zavřel jsem je aby se mi náhodou někdo nevloupal do mé bezpečné zóny. Potom jsem vyrazil směrem k místu kde jsem někoho zahlédl, alespoň nějaká naděje se naskytla za poslední tři roky. Kéž by to byl někdo z rodiny nebo parťák, ale o tom si můžu zřejmě nechat zdát. Po cestě jsem se snažil vyhýbat ostatním zombíkům už jen z principu. Musel jsem nabrat nějaké síly a tak jsem si před odchodem vzal nějaké jídlo na cestu, které jsem jedl po cestě.

Shooter 2. Počet príspevkov : 10 Join date : 24.03.2013

"Ajajaj..ty zvuky se mi nelíbí. Prohlásil jsem hned potom co jsem zaslechl zvuk predátorů. Přestal jsem střílet když jsem viděl že se o nás přestaly zajímat..vrtalo mi hlavou proč..nemyslím si že by se báli naších zbraní, jsou to přece nemyslící zombie ! Držel jsem se stále u sváho týmu a čekal na další rozkazy našeho týmového velitele.

Anonymný

Nezastavoval som, Zombiekov vybavoval najmä Christopher, a ja som tak nemusel ani pohnúť niečím iným ako nohami alebo hlavou. Len som kráčal pomaly rovno a rovno, no divný pocit ma neopúšťal. Bol tu priveľký kľud, a tie sa často neskončia dobre. Dokonca ani vo filmoch, tam taký pokoj vždy prerušil nejaký extra silný mutant! No, len som dúfal, že tu nič také nestretneme. Teda, mohli sme niečo stretnúť, toho týpka pre ktorého sme prišli!
Občas je lepšie počuť zvuky, než blúdiť v hrobovom tichu. Tichšie som prehovoril, bolo to iba tak, aby zas ani to ticho medzi nami nebolo, a to aj napriek tomu, že som vždy mlčal. Ale takto v bojoch, v teréne, som sa správal celkom inak...
Mali by sme nájsť nejaké prázdne a vyvýšené miesto, takto z ulíc uvidíme akurát jedno veľké ho*no. Ozval som sa ešte raz, a prekrútil som si pálku v ruke, pokračujúc pomalšími krokmi stále ďalej po ulici. To, že boli všetky ulice prázdne mohlo zapríčiniť aj to, že si všetky tie potvory našli cieľ... snáď nie tých dvoch, ktorých sme stratili ešte pri autách...

Predmet: Re: Sektor č.1 - Metropola Pi apríl 19, 2013 10:49 pm

Otočila som sa na Trabanta. "Sweetie, zmizni. Rýchlo." Poťapkala som ho po hlave a Trabant sa odbehol schovať. "Zbrane používať viem. Až príliš..." Povedala som potom, vytiahla som Pinga a Penga a upravila som si na nich tlmiče. "...až príliš často som strieľala za posledné dva roky čo som vonku..." Povedala som potichu, zvážnela som a sústredila som sa. Potrebovala som doplniť energiu, a taktiež... potrebujem kofein. A veľa kofeinu. Alebo aspoň pustiť si žilou. A rýchlo.
Trabant sa schoval za auto a schoval si chvost medzi zadné nohy no keď človek povedal že potrebujeme nájsť vyvýšené miesto tak som sa prudko otočila. "Trabant! Find peace... find peace buddy..." Potom som pomaly cúvala k nemu, Trabant vážne hľadal.
"Trabant nám vyvýšené miesto nájde..." potom som sa pozrela ako zamrzol a nos naďabil až brutálne nízko. "Zdá sa že je tu ďalší živý... chytil jeho pach..." Odkrútila som z Pinga tlmič a trikrát som vystrelila, problematické keď máte v ruke samopal. Potom som ho znova zakrútila a strieľala som tých mrkváčov čo sa k nám blížili.
"Mohli by sme ich trošičku spomaliť... nemáte niečo čo dokáže trafiť do tamtoho železného drôtu? To by ich pekne zamestnalo... ale síce... možno by sa ich prihnalo ešte viac..." Ukázala som na pozostatky hromozvodu ktorý držal veľký kus betónovej steny. Pokiaľ by sa nám ju podarilo zhodiť, pekne by to zablokovalo tamtú stranu z ktorej prichádzajú mrkváči a získali by sme čas. Už sa tam potrebujeme len trafiť. Trabant našiel budovu cez ktorú by sme sa mohli dostať niekam do bezpečia. Zombie vycíti tak som nemala starosti žeby nás bral do problémov. Otázkou je či to tak budú brať aj ostatný. Sledovala som Adriana a Shey. Sheyina noha sa pekne liečila ale krv na obväze by zombie mohli vycítiť. Mierda. GRANDE MIERDA.

Anonymný

Pokusila jsme se spojit z druhým týmem ale nic, tiše jsem si povzdechla a zastavila se pár metrů od té holčičky. "Stůjte."
Namířila jsem jí na hlavu a sledovala jí abych stihla v případě potřeby zareagovat.
Na chvíli jsme si vzpomněla na horor, který jsem viděla když byl svět ještě v pořádku a pobaveně se pousmála.
Čekala jsem jestli si nás všimne sama, přece jen kdo by si nevšiml živých lidí?

Fighter 2. Počet príspevkov : 14 Join date : 24.03.2013

Pomaly som kráčala vedľa veliteľky, pričom som sa obzerala, či tu náhodou niečo podozrivé nezbadám. Ale nič tu nebolo...To hrobové ticho mi už liezlo na nervy, niečo sa chystá. Odrazu som zastala, keďže som pred sebou videla malé dievčatko.
Nevedela som, čo si mám o tom myslieť. Bolo nepravdepodobné, aby tu mohlo nejaké decko prežiť. Zastala som, ako veliteľka prikázala a nedôverčivým pohľadom som si premeriavala to dievčatko.
Meče som pevne držala v rukách a bola pripravená na útok. Kto vie, čo to decko mohlo byť.